Články a encyklopédie

ARTIČOKA (lat. Cynara scolymus) je jednou z najstarších kultúrnych rastlín. Pochádza zo Stredomoria, ale rastie a darí sa jej v celej západnej Európe. Ako zeleninová pochúťka bola vysoko cenená už od 15. storočia, no jej liečivé vlastnosti boli objavené až v 20. storočí. Je to zelená trvalka, ktorá dorastá do výšky 1,5 m. Je veľmi zdravž a predstavuje skutočné bohatstvo vitamínov, železa a horčíka. Pomáha detoxikovať pečeň, znižuje množstvo cukru a hladinu triglyceridov v krvi. Známa je aj tým, že stimuluje vylučovanie žlče, čím zabraňuje tvorbe žlčových kameňov, a tiež odstraňuje tráviace poruchy, ako je nadúvanie a nevoľnosť. S jej pomocou odstránime zápach z úst, ospalosť po jedle, plynatosť a bolesti brucha.

Užitočnou časťou artičoky sú listy a kvety. Listy je možné zbierať a sušiť a neskôr použiť na rôzne prípravky (čaj, tinktúry a pod.). Neotvorené kvety hlávky a dužinaté dno sa využívajú pri diéte ako chutná zelenina.

Zloženie a pozitívne účinky artičoky

Listy obsahujú veľa organických a fenolových kyselín, najmä horký aromatický cinnarín. Okrem toho obsahujú seskviterpénové laktóny – horčiny stimulujúce sekréciu tráviacich štiav, flavonoidy, draselné soli, provitamín A a mnohé enzýmy.

V roku 2001 si nemeckí vedci všimli, že flavonoidy stimulujú tok žlče a urýchľujú regeneráciu pečeňových buniek. Už sa zistilo, že extrakty z listov môžu pomôcť znížiť hladinu cholesterolu v krvi. V roku 2002 japonskí vedci potvrdili tento účinok a identifikovali seskviterpénové laktóny ako aktívne zložky. Flavonoidy s pomocou kyselín a draselných solí pôsobia močopudne a zmierňujú problémy s obličkami.

Výskumy tiež dokázali, že vplyvom artičoky sa v našej pečeni rýchlejšie detoxikujú škodlivé látky, keďže cinnarín je mierne diuretikum.

Cinnarin je silný antioxidant, rovnako ako mnohé z flavonoidov v artičokách. Pravidelnou konzumáciou artičok či extraktov sa preto dá telo ochrániť aj pred škodlivými voľnými radikálmi a predčasným starnutím.

Konzumáciou artičoky sa údajne úspešne odstraňuje strata chuti do jedla, využíva sa aj pri iných poruchách resp. chorobách súvisiacich s trávením (syndróm dráždivého hrubého čreva, Crohnova choroba, vredy, dyspepsia).

Konzumácia artičok sa odporúča diabetikom, keďže artičoky majú do istej miery obmedzovať vzostup hladiny cukru v krvi po jedle. Artičoka sa často odporúča ľuďom s ochorením obličiek a podľa niektorých zdrojov aj pri dne.

Použitie v kuchyni

V prípade artičoky sú jedlé: dužinatá spodná časť vonkajších listov, centrálne „srdiečko“ a spodná časť struku. Artičoky je potrebné pred použitím dôkladne umyť pod tečúcou vodou. Potom sa odstránia spodné listy a stonka sa odreže tak, aby bola dlhá asi 2,5 cm alebo menej. Odrežte vrchnú štvrtinu artičokov a špicaté okraje listov odrežte špeciálnymi nožnicami. Keď sa artičoky orezávajú, zvyčajne rýchlo zhnednú. Zelená farba sa zachová, ak ich pokvapkáme citrónovou šťavou. Keďže artičoky môžu zanechať škvrny na rukách, odporúča sa pri práci s nimi používať gumené rukavice!

Artičoky sa môžu variť, nakladať, dusiť, narýchlo pražiť, vyprážať, podávať s rôznymi omáčkami a polevou alebo plnené plnkou; v polievkach a prívarkoch sa blanšíruje stonka hlávky. Mladé artičoky možno konzumovať aj surové. Môžu byť pripravené ako samostatné jedlo alebo pridané do iných jedál.

Prevencia

Používanie a konzumácia artičokov je úplne bezpečná. Väčšia opatrnosť sa odporúča u pacientov so žlčníkovými kameňmi a konzumácia artičokov alebo ich extraktov sa neodporúča ľuďom s obštrukciou žlčových ciest (napr. z dôvodu prítomnosti žlčových kameňov). Artičokom by sa mali vyhýbať aj ľudia s alergiou na artičoky alebo príbuzné rastliny (napr. sedmokrásky) – zástupcovia čeľade astrovitých (Asteraceae), kvôli možnosti dermatitídy.

Extrakt z artičok je jedným z najvyhľadávanejších bylinných extraktov na podporu detoxikácie pečene a obličiek!